Niekoľko myšlienok a postrehov úvodom

Život vo svete práce, a nielen tam, je niekedy komplikovaný a ťažký . Často je plný agresie, psycho-sociálneho násilia, obáv, strachu či pocitu krivdy a nespravodlivosti. Na túto skutočnosť poukázalo už v minulosti viacero autorov (Brodski, Leymann …)

Bol to predovšetkým Heinz Leymann, ktorý publikoval v 70. a 80. rokoch minulého storočia celý rad článkov a kníh o chovaní ľudí na pracovisku, vo firme, organizácii či spoločnosti. Heinz Leymann pôsobil ako organizačný psychológ predovšetkým vo Švédsku, jeho zásluhou však došlo k prieniku pojmu „mobbing“ do mnohých zemí v Európe a vo svete.

Okrem „mobbingu“ (psychické násilie na pracovisku) sa – v podobnom duchu – používajú v súčasnej dobe aj iné pojmy – bossing, šikana, obťažovanie, diskriminácia … – a niekedy je dosť ťažké porozumieť presne ich obsahu či nájsť podobnosti a rozielnosti medzi nimi.

To by mohlo súvisieť aj s neochotov súdov – a nielen slovenských – zaoberať sa pojmom „mobbing“ a považovať ho za terminus technicus (aj nášho) práva. Podľa staršieho výskumu jedného renomovaného zahraničného časopisu je nádej na úspech poškodeného žalobcu pri súdnom spore v prípade „mobbingu“ iba 5 % !

Na skutočnosť, že pojmu „mobbing“ chyba precíznejšie vymedzenie – hlavne práve z pohľadu právnikov – poukazuje aj psychológ Harald Ege z talianskej Bologne. Sám preto používa miesto mobbingu pojem „straining“ (útok, nátlak) – údajne aj s istým úspechom pri ovlivňovaní rozhodovania talianskych súdov vo veciach pri posudzovaní odškodnenie žalobcov vo veciach psychického násilia a nátlaku na pracovisku.

Tzv. anti-mobbingovému poradenstvu sa venujem bezmála 25 rokov a v ČR som k tejto téme vydal 2 publikácie (Můj šéf, můj nepřítel? a Šarmantní násilníci) . Cca od roku 2019, konkrétne od vyvlečenia Juliana Aassagea anglickými policajtami z budovy Ekvádorského veľvyslanectva v Londýne a jeho uväznením ve väznici Belmarsh, sa však zamýšľam aj nad pojmom „politický mobbing“, ktorý používam aj pri posudzovaní niektorých príbehov z konrétnej organizačnej praxe. A to, čo nasledovalo v rokoch 2020-2021 tieto moje úvahy a myšlienky iba posilnilo.

„Politický mobbing“ má blízko k tzv. „štrukturálnemu násiliu“ – pojmu, s ktorým prišiel nórsky mierový vyjednávač. Johann Galtung. Štrukturálne násilie je o násilí, nátlaku a obmädzovaní jednotlivca zo strany inštitúcie, štátu, spoločnosti atp.. Príkladom takéhoto jednania by mohol byť aj Klaus Schwab, zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) so svojimi myšlenkami a doporučeními o tzv. veľkom resete (Great Reset).

S tým však priamo súvisí – a dokazujú to aj udalost rokov 2020-2022 súvisiace s masovou hystériou ši dokonca hypnózov okolo tzv. pandémie s Covid 19 – aj pojem „ekonomické násilie, ekonomický mobbing či dokonca politický mobbing. V pozadí ekonomicko-politického mobbingu je totiž – a na to sa často zabúda – vždy aj osobný ekonomickýn prospech a zisk jednotlivcov príp. nepočetných skupín mobberov usilujúcich o zväčšenie či dokonca znásobenie svojho majetku.

Nemecký psychiater Michael Linden ma – cca pred 7 rokmi – zaujal svojimi úvahami a publikáciami na téma Verbitterung – Embitterment (zahorklosť, zatrpklosť). V podstate pritom ide o subjektívne pocity človeka, ktorý je/bol vystavený psycho-sociálnemu násiliu či útoku/útokom tipu „mobbing“ resp. „straining. Vlastne tu ide o zmenu perspektívy či uhlu pohľadu. Linden sám v jednom texte píše o kauze jednej predavačky obuvi, ktorá vykonávala mnoho rokov svoju profesiu vzorne, až kým potom nebola obvinená jedným z firemných auditórkov z krádeže. Tento – v podstate jednorázový – útok ju natoľko zranil, že upadla – pravdepodobne z pocitov nespravodlivosti a krivdy, ktoré v takom kontexte pociťovala – na celé 2 roky do pracovnej neschopnosti.

Kränkung macht krank!“ (Krivda urobí človeka chorým!) – hovorí sa tam, kde vládne nemčina a veľmi peknú publikáciu na toto téma napísal rakúsky psychiater Reinhard Haller . A tématu sa venuje aj niekoľko ďalších autorov, dokonca iba v samotnom Rakúsku…

Tým, že opustíme model mobbingu v ktorom sa venujeme iba formálnemu rámcu (definícia čo je mobbing a ako sa prejavuje?), ale začneme si viac a podrobnejšie všímať pocity ľudí – napr. krivde, nespravodlivosti, obavám a strachu –, ktorí sú či boli terčom nobbingu a rôznych iných podobných útokov a psychosociálneho násilia, sa postupne dopracovávame aj k tomu, že dokážeme lepšie registrovať aj formy chovania a osobnosti samotných strojcov takýchto foriem násilia. A tí bývajú – dnes už celkom otvorene – považovní za „psychopatov“, „sociálnych predátorov“,zlojedov“ atp. . Teraz by sme mali ešte zamerať viacej našej pozornosti na pojmy ako „štrukturálne a ekonomické násilie“ alebo polticko-ekonomickým mobbing pri ktorých úloha a deštruktívny vliv sociálnych predátorov nie je až tak zjavný..

Prípadnému zmeteniu pojmov, ktoré by dnes pri posudzovaní psychosociálneho násilia mohlo znamenať pre niekoho problém (mobbing, bossing, šikana, obťažovanie, prenasledovanie, diskriminácia, atp.) som sa pokúsil čeliť používaním akéhosi „zastrešujúceho“ pojmu „vzťahová patológia“. A nie je tomu až tak dávno, čo sa objavil vliteratúre o partnerských a manželských konfliktoch pojem „toxický vzťah“ resp. „toxické vzťahy“. A ten rýchlo prekročil hranice rodinného života a pomerne rýchlo sa rozšíril do všetkých oblastí súvisiacich s medziľudskými vzťahmi.

Vzťah je určitou formou spojenia či prepojenia medzi luďmi. Minimálne 2 ľuďmi, ktorí tento vzťah aj spoluvytvárajú. A ak niekto iný, či dokonca my sami označíme tento vzťah za „toxický“, je iba otázkou času a chuti zúčastnených, ako takúto toxicitu odhaliť či dokonca vyriešiť a odstrániť. Podotýkam, že všetkch zúčastnených! A práve v tom môže byť – a často aj býva! – problém, v dvojici, ale predovšetkým vo skupine, firme, organizácii, inštitúcii či dokonca celej spoločnosti ide často o prácu niekedy až neuveriteľne ťažkú neefektívnu!

Ovšem bez ohľadu na zložitosť tejto problematiky – ak sme schopní pripustiť a komunikovať o tom, že sa niekomu stala krivda z psychického nátlaku či násilia, mohol by to byť aj prvý krok k zastaveniu a zamysleniu sa nad toxicitou vzťahov, ktorá býva – hlavne v zamestnaní, ale nielen ta – často a prísne tabuizovaná!

Toxické vzťahy, ako už bolo spomenuté, deštruujú produktivitu aj kvalitu života človeka a to aj v pracovnej činnosti a výkonnosti. Zakladajú pocity krivdy a zatrpklosti a z dlhodobej perspektívy sú stresom, ktorý spôsobuje chorobu či dokonca choroby. Že je takým stresorom mobbing a ostatné vzťahové patológie už bolo mnohokrát dokázané a dokonca už bolo – v rozsudku sudcu Petra Wicklera (LAG Erfurt,2001) prinajmenšom postulované aj to, že vedú k „erózii demokracie“! A to by mohlo v mnohých ohľadoch vysvetľovať aj jej súčasný stav demokracie na Slovensku, ale nielen tam.

Hlbšie ponorenie sa do pocitov osobnej nespravodlivosti či krivdy, ale predovšetkým otvorená komunikácia o tom, ako sa stalo, že k tomu došlo, je najkratšou cestou k pochopeniu a zlepšeniu nežiadúceho stavu. Ale aj nejlepšou prevenciou zahorklosti a zatrpklosti ľudí, ktorí v sa toxických vzťahoch pohybujú či musia pohybovať – žiť a pracovať. Ale tým najväčím benefitom môže byť demaskovania sociálnych predátorov, ktorí toxické vzťahy vytvárajú, profitujú z nich a ktorí si vo spoločnosti často nasadzujú masku filantropov, ktorým záleží predovšetkým na prospechu celku Pritom býva opak pravdou a stačí porozumieť tomu, ako dokážu svoje osobné ciele – za výdatnej pomoci médií, ktoré si často dokážu kúpiť – vydávať za ultimatívne ciele nás všetkých… To platí hlavne v prípade tzv. „veľkých zvierat“, hlavne ak pochopíme ako funguje strukturálne násilie, ekonimické násilie a politický mobbing.

A ešte niekoľko slov záverom

Pocity krivdy a strachu vedú do nemoci a každá forma násilia na živých bytostiach je krivdou! Jednotlivci, úrady či štáty, ktoré „sa živia a pestujú“ svoju existenciu či autoritu na vyvolávaní strachu a pocitov krivdy vo svojich (spolu)občanoch z nich robia nesvojprávnych a zatrpklých „závislákov“ – pacientov a potencionálnych kriminálnikov. Ich ideálom a cieľom je často totalitná diktatúra a kontrola, akou by v blízkej dobe mohla byť aj bezhotovostná mena a systém tzv. sociálnych kreditov…

PhDr. Pavel Beňo

Dotazníky k diagnostike PTED (Post Traumatic Embitterment Disorder)

Príbehy a kauzy zo života a praxe


Štefan Harabin

Oliver Janich – nemecký libertariánsky novinár a kritik súčasných pomerov bol brutálne zatknutý na Filipínach a je vo vyšetrovacej väzbe – rovnako ako Michael Bailweg, organizátor zakladateľ skupiny „Querdenker“ a organizátor protestných demonštrácií v Nemecku …

DetlefF. Artist 2

eReport
Milan Uhrík
Štefan Harabin
Vlasta Žampova
SlovakPatriotTV
SlovakPatriotTV
Dr. Adriana Krajníková
Michal
Dr. Adriana Krajníková